Začiatky Aktuality Výsledky Medaile Kalendár Ankety Tlač Fotogaléria Archív Sponzorstvo Webcam


Aktualizované 07.07.2018

Začiatky
Od začiatkov až po súčasnosť

Radoslav Rus
člen KRK Nováky

V auguste 1987 som začal trénovať v Novákoch v okrese Prievidza na tunajšom jazere. V tom období som mal 13 rokov a 9 mesiacov. Mojou prvou loďou bol minikajak a od 1.4.1988 to bolo kanoe. V Komárne som absolvoval moje prvé preteky na C2, skončili sme na 3. mieste. V roku 1990 prišli prvé medaile z Majstrovstiev Slovenska - 3.miesto na C2 1000m a prvý titul Majster Slovenska na C2 5000m.  Predpoklady na dlhé trate sa začali ukazovať na Majstrovstvách SR v maratóne kde na C2 sme skončili na 2.mieste a následne na Majstrovstvách ČSFR dlhé trate 5km C1 som obsadil výborné 3.miesto. Dorastenecká sezóna začala v roku 1991 Dunajským maratónom (15km) a obsadením 3.miesta. V tomto roku sa začala aj séria  titulov  Majstra SR v maratóne. V roku 1992 som sa stal dvojnásobným Majstrom ČSFR v C1 a C2 na 10km. Na medzinárodnej regate v Bratislave to bolo 3.miesto, potom Majstrovstvá SR v maratóne (Štúrovo) 1.miesto a tiež  titul Majster ČSFR.

Sezóna 1993 už bola seniorská korunovaná titulom Majstra SR v maratóne (Štúrovo 30km). Ako vojak od 3.9.1993 z Trenčianskej Dukly som sa zúčastnil dvoch zahraničných pretekov, kde som obsadil 4. a 6.miesto. IV. Majstrovstvá sveta sa konali 3.9.1994 v Holandskom Amsterdame. Boli to moje prvé MS a umiestnil som sa v prvej 20 na 18. mieste, ďalší titul Majstra SR v maratóne. Ako zamestnanec Dukly Trenčín som sa zúčastnil v roku 1995 prvých Majstrovstiev Európy v maratóne (30km) v Španielsku a obsadil som 7.miesto. 24.8.1996 sa konali V. Majstrovstvá sveta v maratóne vo Švédskom Waxholme (42 km). V tvrdej svetovej konkurencií som sa zlepšil o 4 miesta. Obsadil som 14. priečku.

V roku 1997 som cestoval do Pavie v Taliansku na II. Majstrovstvá Európy v maratóne (40 km). Na plytkej vode a rýchlo tečúcej som dopádloval na 9.mieste.

V roku 1998 som sa zúčastnil na MS v maratóne v Juhoafrickej republike. Skončil som na 7.mieste.

Strieborná medaila z Majstrovstiev Európy 1999 v poľskom Gorzowe mi doteraz priniesla najväčšiu radosť. Úspech má o to väčšiu cenu, že celú prípravu som absolvoval vo veľmi zložitých podmienkach. Jediným sponzorom mojej prípravy boli moji rodičia. S ohľadom na to, že najúspešnejší pretekári v kanoistickom maratóne sú Európania a ich vek sa pohybuje okolo 35 rokov (úradujúci majster sveta a Európy má dokonca 44 rokov), môžem skonštatovať, že ešte dlho budem mať čo v tejto disciplíne povedať.

V roku 2000 som sa zúčastnil Majstrovstiev Sveta v maratóne bol to 8. ročník, ktorý sa konal v Kanade. Kde som neskončil tak ako som chcel a ako som predpokladal. Pretekári na týchto pretekoch mali najnovšie lode, ktoré boli tenké ako žiletka a rezali vodu ako nôž maslo. Moja loď bola v porovnaní staršia a preto som potreboval sponzora, ktorý by ma finančne podporil.

Na začiatku sezóny 2001 som si vďaka mojim rodičom, sponzorom a Klubu rýchlostnej kanoistiky NCHZ Nováky mohol zakúpiť nový typ lode C1 marathon, vďaka ktorej som zvíťazil na Dunajskom Maratóne, na Majstrovstvách SR na dlhé trate a na IV. Majstrovstvách Európy 2001 v maratóne som si vyjazdil zlato.

V sezóne 2002 som sa pripravoval na majstrovstvá sveta a svetový pohár, ktorý sa konal vo Švédsku (Kungälv, Gothenburg) 15.06.2002 a pretekalo sa na 37,5km trati. Na tomto svetovom pohári som si vyjazdil zlato. 17.08.2002 dva mesiace po svetovom pohári som sa pripravoval na majstrovstvá sveta v Českej republike v Týne nad Vltavou. Po náročnej dvojmesačnej príprave prišli záplavy a bolo po pretekoch. V tejto dobe som bol dosť zmetený, lebo sa ešte nevedelo či majstrovstvá sveta 2002 sa budú tento rok konať alebo nie. Nakoniec sa predsa konali. Majstrovstvá sveta boli presunuté z Česka do Španielska (Zamora, 28.09.2002) a pretekalo sa na 35km. Na týchto majstrovstvách sveta som dosiahol svoj doterajší najlepší výsledok. Ostatní boli veľmi spokojní s mojim úspechom, mňa trochu mrzelo že to bolo štvrté miesto len o chlp.

Sezóna 2003 začala pretekami v Bratislave. Tu sa každoročne konajú moje prvé preteky v maratóne. Dunajský maratón býva zväčša kvalifikačný pretek na svetové poháre. Potom nasledujú Majstrovstvá Slovenska na dlhé trate na 5km v Novákoch. 21.-22.06.2003 som sa zúčastnil svetového pohára, ktorý sa konal v nórskom Bergene. Na tejto trati sa majú o rok konať MS. Trať sa mi celkom páčila asi aj preto, lebo som vyhral. 12.-13.07.2003 sa v poľskom Gdansku konali ME v maratóne. Táto trať mi zase naopak nesedela. Boli veľké vlny, silný vietor a zlé prenášky (po betóne približne 250m). Aj napriek všetkému som zabojoval a dopádloval som na veľmi peknom medailovom 3. mieste. Poliaci sa znovu vyznamenali, keď mi vyvesili slovinskú vlajku. Na Majstrovstvách Slovenska v maratóne v Trenčíne som sa kvalifikoval na MS do Španielska (Valladolid, 27.-28.09.2003). Po týchto pretekoch som skonštatoval, že som ich nezvládol takticky, lebo som bol v prvej skupine a zhodou nejakých okolností som z tej skupiny spadol a dopádloval som na síce peknom, ale zas ako minulý rok, 4. mieste.

Sezónu 2004 sme ako klub začali jazdiť pod záštitou nového generálneho sponzora DAK KIABA. Od jesene 2003 sa klub, za ktorý pretekám, volá Klub rýchlostnej kanoistiky DAK KIABA Nováky. Ja osobne som aj naďalej podporovaný firmou NCHZ a.s. Nováky. Tento rok sa budem pripravovať na jeden vrchol sezóny, na Majstrovstvá sveta. Prvý svetový pohár v maratóne (29.-30.05.2004) v Tremolate (Francúzsko) bol zároveň nominačný pretek na MS do Bergenu (Nórsko). Tento svetový pohár som absolvoval v úplnej pohode. Trať sa mi páčila asi najviac zo všetkých, kde som štartoval. Kľudná voda bez vetra a "akurátne" prenášky. Aj keď sa mi páčila, iba to nestačí. Porazil som tu minuloročného majstra sveta (Hemonic, FRA) aj majstra sveta z roku 2001 a 2002 (Bednář, CZE), skončil som tretí. Už tieto výsledky naznačovali moju tohtoročnú formu a tak som sa ju snažil zlepšiť až do MS, ktoré boli v už známom Bergene (Nórsko). 31.07.-01.08.2004 som sa zúčastnil MS. Na týchto MS som veľmi túžil po medaile. Moja túžba sa po vyše troj hodinovom preteku vyplnila. Keď som skončil na životnom druhom mieste na Majstrovstvách sveta 2004. Tento úspech je zúročenie mojej 10-ročnej špecializácie na maratón.

Za dlhoročnú podporu by som chcel poďakovať priateľke, rodičom, súrodencom, vedeniu klubu KRK DAK KIABA, trénerovi a v neposlednom rade firme NCHZ a.s., ktorá ma podporuje už 5.rok a firme DAK KIABA. Taktiež chcem poďakovať aj tvorcovi tejto mojej web stránky R. Oršulovi, kolegom (sparingom) na lodenici v Novákoch, firme DUHA a mestu NOVÁKY.

Ako každú sezónu aj tento (2005) rok sú mojimi prvými pretekmi Dunajský maratón. Posledné roky jazdím tieto preteky s "GPS-kom" a kontrolujem si rýchlosť a čas.
Po pretekoch si vyhodnotím údaje a zisťujem, kde mám ešte potrénovať (vytrvalosť, rýchlosť, alebo oboje). Po týchto pretekoch, už nasleduje domáci šampionát na dlhé trate. Tieto dva preteky mi vyšli dobre, a oba som vyhral. Už o dva týždne som sa išiel otestovať do Györu na Majstrovstvá Maďarska. Na týchto pretekoch som sa zúčastnil po prvý krát. Na štart prišlo asi 15 maratóncov. Trať v Györi už poznám. Konali sa tu Majstrovstvá Sveta aj Majstrovstvá Európy a v roku 2007 tu majú byť opäť Majstrovstvá Sveta. Medzi maďarskými pretekármi som skončil na 3. mieste.
11. júna sa konali Majstrovstvá Slovenska v maratóne v Trenčíne. Tieto preteky boli zároveň aj nomináciou na Majstrovstvá Európy. Maratón som vyhral a nominoval som sa na Majstrovstvá Európy, ktoré boli zas nomináciou na Majstrovstvá Sveta. 23.-24.7. sa konali spomínané Majstrovstvá Európy v kanoistickom maratóne
v Týne nad Vltavou. Z predchádzajúcich pretekov som tušil v akej som forme. Trať v Týne, už tiež celkom dobre poznám, a jazdí sa mi tu dobre. Po štarte som obvykle trochu zaostal, ale na prvú prenášku som prichádzal prvý spolu s Bednářom(CZE)
a s pekným náskokom pred tretím Hemonicom(FRA). Lenže ani tu nebolo všetko na 100%. Pri vysadaní sa mi vytiahla fľaša s iontovým nápojom z držiaka. Pokým som ju dával naspäť Bednář už bežal. No po vydarenom behu(tak rýchlo som ešte asi ani nebežal) nasledovalo nasadanie, kde som mal opäť smolu, a po odrazení od brehu som zabral do dna a vykúpal som sa. Toto všetko sa stalo na prvej prenáške, a tak som stratil celý náskok nad súpermi a musel som ešte dobiehať vedúceho Čecha a Francúza. Nakoniec všetko dobre dopadlo a v mojom super šprintovom závere, ktorý trval asi kilometer, som oboch porazil a stal som sa po druhý krát Majstrom Európy. Po takomto úspechu som už cítil psychický tlak na blížiace sa Majstrovstvá Sveta, ktoré sa konali dosť neskoro v sezóne, 15.-16.10. v Austrálskom Perthe. Preteky sa mi nevydarili, ale za zmienku stojí okamih, keď so už bol nadosah medaile. Potom ako som dve kolá dobiehal súperov, podarilo sa mi dotiahnúť na dvojicu na 3-4 mieste. Spolu so mnou sa však dotiahli aj Francúz a Čech. Tak sme vytvorili 5 člennú skupinu súperiacu o tretie miesto. V okamihu, keď sme boli na dolnej obrátke, a vietor silno fúkal z boku, tak ma stiahla vlna k Španielovi, a zabral som mu pádlom do lode, mne sa vyšmyklo pádlo z ruky. To som už v bočných vlnách nemal žiadnu šancu udržať sa nad vodou a vykúpal som sa. Takže tu skončili moje nádeje na medailu. Po nasadnutí sa mi podarilo ešte dobehnúť Francúza, ktorý "odpadol" zo skupiny, ktorú som vytvoril. Do cieľa som finišoval spolu s Francúzom. V cieli nám po "vykopnutí lode" namerali rovnaký čas, a tak som skončil spolu sním na 6. mieste.

Dunajským maratónom začínam každú sezónu, teda aj túto sezónu 2006. Na tohtoročný ročník prišiel aj 2. vícemajster sveta z austrálskeho Perthu A. Gyore. Ten sa mi odtrhol už na štarte, a tak som zase išiel celý maratón sám, a dobiehal som Maďara. To sa mi nepodarilo a skončil som s minútovou stratou na druhom mieste. Po týchto pretekoch nasledujú Majstrovstvá Slovenska na dlhé trate, ktoré sa konali u nás v Novákoch. Na týchto pretekoch som opäť skončil na druhom mieste, keď ma v závere predbehol olympionik Marián Ostrčil. Ako minulý rok aj teraz som sa rozhodol, že sa pôjdem otestovať na Majstrovstvá Maďarska do Györu. Znovu prví dvaja Maďari spolupracovali, a tak som skončil tretí. Táto sezóna sa nezačala najlepšie, lebo som ešte nevyhral ani jedny preteky. Hoci to neboli nejaké dôležité preteky. Aj naďalej som trénoval rýchlosť a vytrvalosť. Natrénovaný som sa išiel porovnať zo súpermi do Čiech na Vltavotýnsky maratón. Bol som dosť prekvapený, keď som sa na štart postavil len s asi piatimi veteránmi a jednou ženou. Po pretekoch som sa pýtal kajakárskych kolegov, kde sú všetci kanoisti. Česi mali v ten istý víkend aj kvalifikačné preteky v Račiciach. Tak som si dobre zatrénoval, a išiel domov. Po sústredení v N. Rudne ma už čakal Svetový pohár v maratóne, ktorý sa konal v Trenčíne. Opäť prišli aj Maďari (už spomínaný 2.vícemajster sveta) a aj druhý z Majstrovstiev Maďarska. Okrem nich aj Poliak a Španiel. Po tvrdom súboji na vode a prenáškach (hodiny, vytláčanie, blokovanie...) sa mi podarilo zdolať všetkých súperov, aj tých Maďarov, ktorí ma porazili na Majstrovstvách Maďarska. Konečne preteky, ktoré som vyhral. V kvalitnej príprave som sa snažil pokračovať. Na Majstrovstvách Slovenska (26.-27.8.) v Trenčíne som výťazstvom iba potvrdil svoju kvalifikáciu na Majstrovstvá Sveta do francúzskeho Tremolatu. Trať v Tremolate som už poznal zo svetového pohára 2004. Cítil som sa dobre pripravený, ale pred štartom som mal veľkého "štarťáka" a nevedel som sa ukľudniť. To že mám pomalší štart vie asi každý, ale keď som sa asi po 200m vykúpal, to už bolo po nádejach na niektorú z medailí. Ani som nepredviedol ako som bol pripravený, ako som celú sezónu makal, a mal som po pretekoch. Potom som už len dobiehal pomalších súperov. Do cieľa som došiel, ale až na 7. mieste. S týmto výsledkom nie som spokojný. Na budúci rok ma čakajú dva športové vrcholy, a tým aj motivácia na zisk ďalších cenných umiestnení.

V sezóne 2007 som mal kalendár nabitý dvoma vrcholnými pretekmi. Majstrovstvá Európy (14-15.07.2007), ktoré sa konali v Trenčíne a Majstrovstvá Sveta (08-09.09.2007), ktoré boli v neďalekom maďarskom Györy. Okrem týchto vrcholných pretekov som sa zúčastnil aj niekoľkých tradičných. Z tých som bol na začiatku sezóny v Bratislave na Dunajskom maratóne v Novákoch na majstrovstvách Slovenska na dlhé trate, ako aj medzinárodné majstrovstvá Maďarska. Majstrovstvá Európy boli pre mňa veľmi motivačné, pretože sa konali na Slovensku a bol som aktuálny majster Európy. Preteky sa mi vydarili a tak sa mi podarilo po tretí krát vyhrať majstrovstvá Európy. Viac o pretekoch fotoreportáž. Po týchto pretekoch som mal na majstrovstvá sveta tie najvyššie ambície, aj preto, lebo sa mi podarilo predbehnúť viacnásobného majstra sveta. Takže v príprave som bol trénovať aj v dejisku majstrovstiev sveta, ale hladina bola dosť nízka. Pri príchode na MS som bol nepríjemne prekvapený, keď organizátori balili tribúnu. Hladina rieky rýchlo stúpala a v Györy bola vyhlásená povodňová aktivita. Potom aj celé MS prebehli v krízovom režime. Trať bola zmenená a zrušili aj prenášky, na ktoré niekedy nadávam, ale rátam s nimi na vyliatie našpliechanej vody z lode, ale aj na občerstvenie. Cítil som sa dobre pripravený. Okrem rodiny ma prišli povzbudiť aj fanúšikovia z nováckeho klubu. Všetko by bolo celkom dobré, lenže po tom mojom katastrofálnom štarte sa už nič viac robiť nedalo. Tohtoročná bilancia 1.miesto na ME a 4. miesto na MS je najlepšia v mojej kariére. A tak sezóna 2007 sa stala mojou najúspešnejšou.

V sezóne 2008 boli na programe dva Svetové poháre v maratóne a Majstrovstvá Sveta Maratón, ktoré sa konali na mne dobre známej vode v Českom Týne nad Vltavou 20.-21. septembra. Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta nebola moc komplikovaná v rámci Slovenska, preto že na Dunajskom maratóne v Bratislave som štartoval so staršími dorastencami, a na Majstrovstvách Slovenska v maratóne sme štartovali dvaja seniori. Svetových pohárov som sa už nezúčastnil preto že som od 1. apríla ukončil profesionálnu kariéru a začal som chodiť pravidelne do zamestnania. Z toho dôvodu už ani môj tréningový proces nevyzeral ako predtým. Na vode som jazdil už iba raz za týždeň (pred tým som jazdil v priemere asi 11 – 12 krát za týždeň), čo sa samozrejme odzrkadlilo aj na mojich výsledkoch. Aj keď som sa snažil aspoň posilňovať a behať, ale aj tak sa mi nepodarilo dohnať stratené na vode. Takže túto sezónu som absolvoval minimum pretekov. Aj keď som sa kvalifikoval na Majstrovstvá sveta, ešte stále som dúfal, že som až tak veľa nestratil, a mohol by som zajazdiť celkom dobre, ale už po štarte som zistil že na čelné pozície môžem zabudnúť. A tak som bol rád že som dokončil preteky a do cieľa som dopádloval na 15. mieste. V tejto sezóne teda prišla odpoveď na otázky, na ktoré sa ma už veľa ľudí pýtalo, a to že „čo budeš robiť, keď skončíš s kanoistikou ??“ alebo „do kedy budeš ešte jazdiť??.

Celú sezónu 2009 som absolvoval už len ako amatér, čo znamená, že som trénoval a zúčastňoval sa pretekov len vtedy keď som mal čas. Takže absolvoval som Dunajský maratón v Bratislave, ktorý patrí každoročne k prvým pretekom na Slovensku a taktiež patria k maratónom, ktorý by mal absolvovať každý reprezentant SR v maratóne ako kontrolný pretek. Tak ako po iné roky aj tento rok som štartoval sám medzi mužmi a aby som mohol štartovať tak som štartoval s juniorami, presnejšie s juniorom a po odjazdení sme boli ocenení za absolvovanie maratónu, nakoľko sme boli sami vo svojich kategóriách. Druhé preteky, ktoré som absolvoval boli Majstrovstvá Slovenska na dlhé trate v Novákoch, kde som obsadil pekné druhé miesto za Matejom Rusnákom, ktorý profesionálne trénuje a preteká. Po týchto pretekoch som mal absolvovať Majstrovstvá Európy v Poľskej Ostrode (24.07.-26.07.2009), kde ale slovenskí maratónci neštartovali. Potom nasledovali Majstrovstvá Slovenska v maratóne v Piešťanoch, kde sme štartovali aspoň traja muži v kategórii. V Piešťanoch sa mi išlo veľmi dobre na pocit a ani to nebolo také pomalé, napriek počasiu, keď fúkal vietor. Tieto preteky som vyhral a tým som sa kvalifikoval na Majstrovstvá Sveta v maratóne (18.09.-20.09.2009), ktoré sa konali v Portugalskej Crestume. V Portugalsku sa mi pred pretekmi zdalo, že horšia voda na pretekanie ani neexistuje, lebo fúkalo boli vlny a prúd v rieke bol premenlivý podľa prílivu a odlivu oceána. V deň pretekov však bolo pod mrakom a ani nefúkalo. Štartoval som na kraji štartového poľa čo mi vyhovuje, pretože hneď po štarte môžem ísť „svoju vodu“. Napriek optimálnym podmienkam sa mi podarilo vyjazdiť 10. miesto, o ktoré som musel v závere tvrdo bojovať.

V sezóne 2010 som sa ako "obyčajný" pretekár zúčastnil iba troch pretekov a to na začiatku sezóny na Dunajskom maratóne, kde som bol vyhlásený za Dunajského šampióna za desať víťazstiev na tomto podujatí. V máji som pretekal v Novákoch na Majstrovstvách Slovenska na dlhé trate, kde som skončil na medailovom treťom mieste. A nakoniec v septembri som štartoval na 65. ročníku Hargašovho memoriálu v Bratislave na Zlatých pieskoch, ktorých súčasťou boli aj Majstrovstvá Slovenska v maratóne, ktoré sa mi podarilo nečakane vyhrať.

V sezóne 2011 som toho moc nenatrénoval a preto som ani neštartoval na žiadnych pretekoch. Nakoľko som túto sezónu nepretekal, tak som bol na moje veľké prekvapenie, SZRK pozvaný na vyhlásenie ankety o Rýchlostného kanoistu roka 2011. Tu som bol ocenený SZRK za úspešnú reprezentáciu, čo ma milo prekvapilo a pripomenulo mi to uplynulé sezóny.